Hľadať a nájsť je cena zázraku

Autor: Simona Fedorová | 12.2.2011 o 14:42 | (upravené 12.2.2011 o 22:10) Karma článku: 5,33 | Prečítané:  754x

Dlhší dáždnik, tmavomodrej farby s drevenou rúčkou na konci, zastával výrazne miesto pred nohami roztržitého mladíka. Nepokojne si ho prehadzoval a vykrúcal v rytme pesničky, ktorú si potichu spieval. Tmavšie vlasy naznačovali smer vetra. Čisto diplomatické okuliare s hrubším lemovaním pridávali na dôležitosti. Tvár skrášľovali úzke pery, oči neurčitej farby a orlí nos. Strapatá hriva skrývala malé uši bez výrazného laloka. Hrubá bunda a pohodlná obuv v kombinácií s voľnými džínsami prezrádzali jeho pochabosť. Malý ruksak ťahal jeho vysokú a štíhlu postavu smerom k zemi. Na vlakovej stanici zavládol pokoj. Všetci cestujúci netrpezlivo vyčkávali, pričom preskakovali z nohy na nohu. Dodržiavali určitý odstup od chlapca, ktorý zastával miesto na obrubníku. Nik nemal právo súdiť tento zjav podľa "obalu".

Obzrel si už každého prítomného. Vyhýbal sa priamému pohľadu. Svojím blížnym tvrdil, že každé oči mu vŕtajú hlboko do duše a túžia odkryť každé jedno tajomstvo, na čo myslí a kto vlastne je. Túžia ho zaradiť do nejakej skupiny. Vyčleniť ho z davu a správať sa k nemu s nadhľadom. Neznášal stisk cudzej ruky. Vravieval, že každému ide len o jedno. Mať nad ním moc. Riadiť ho. Vycítiť jeho slabosť a pri prvej možnosti s ním poriadne zatočiť. Nikomu už neprekážal. Žil s nálepkou priamo na stred čela. Mizantrop. Aj to je postoj k životu. Mal svoje sny, samozrejme, tvorili jeho sféru reality. Praskať bublinky na obale od televízie. Nahrať si zvuk šuštiaceho lístia pod topánkami. A tiež aj zvuk nechtov prechádzajúcich tabuľu v triede. Šupku z hornej časti pudingu nedbalo vyhodiť. Pozorovať akési sopečné úkazy v hrnci, v čase, keď vrie med. Pohrávať sa s myšlienkami, kto odkadiaľ prišiel. Vymýšľať nechutné konšpirácie na známe osobnosti. Zavrieť za sebou dvere, dýchať svoj vlastný vzduch. Naplánovať si svoju smrť, tak aby ohúrila celý svet. Vstať z truhly a zamávať svojim neprajníkom. Na znak úcty pobozkať ruky matke.

Ako tam stál pomaly uprel svoj pohľad na malú hviezdu, ktorú bolo rozpoznať na oblohe. Jeho chrup sa ostro zahrýzol do spodnej pery. V jeho hlave sa tvorilo množstvo myšlienok.

"Zrieknem sa lásky pre lásku. Viem, že to bude mať význam jednej vločky v kope snehu. Zaľúbim sa do tej nepravej, postupom času ju budem neznášať a pochopíme, že prišiel čas odlúčenia. Nájdem si iné šťastie, ale druhú polku života venujem zlu. Ten postup prekonám s pokorou. Bude ma to bolieť, lebo budem trpieť pre lásku. Môj plač bude zárodkom všetkej nenávisti. Pôjdem sa niekam prejsť a zbadám kríž. Teraz nie. Jeho tvár bude lemovať koniec kríža, bude trpieť a milovať. Určite sa ma zmocní pocit hnusu. Voči vlastnému ja. Náhodný okoloidúci bude pre mňa znamením. Posnažím sa nájsť v ňom kúsok Boha. Umenie pozrieť sa naňho tak. Čo ak zračím seba, svoju samoľúbosť? Čo ak sa nedokážem na niečo pozerať úprimne? Lži sú výhodnejšie. Je mi to prirodzenejšie. Nájdem si minimálne 12 dôvodov, prečo je ten človek viac podobný zlu. Stratím nádej, budem ho obviňovať, že ukrižoval môjho Pána! Vrazil mu do ruky klinec! Nasadil korunu! Pomätiem sa a opäť ho budem neznášať. Neodpustím mu, väčšmi si zapamätám každú črtu jeho bezočivej tváre a so zúrivosťou si ho vyhľadám. Budem po celý ten čas sám. Moja opovážlivosť nebude poznať hranice. Protivný svet bude mojím doplnkom. Ten špinavý človek sa neopováži milovať. Láska sa mu bude hnusiť. Aj on bude súčasťou môjho kolobehu. Čo ak zomrie a prebudí sa v rakve? Aké city by zmietali jeho dušu? Nenávisť? Stále iba to! Bude túžiť po konci všetkých koncov! Jeho uvedomenie nebude chcieť inú možnosť. Nájde si cestu, zastane. Vietor sa neopováži povstať. Slnko odmietne vydať jediný lúč. Jeho vnútro bude spaľovať odvážna túžba. Spomenie si na mňa, že som bol akási výčitka. Ale na to už bude neskoro. Ja budem niekde na zemi, daľej sa hýbať ako červ. Vyžívať sa v celkovom nešťastí ľudstva. Aj ja si budem pripomínať ten deň, kedy som ho stretol. Ja mu určujem osud. Nevyhne sa mu, nie. Vezme kladivo a pokúsi sa rozbiť veko hrobu. Nohy nenadvihne, budú spútané. Ale oči zas voľné. Dovidí si na prsty, na ruky, na steny a tvary. Rozlíši jemu daný svet. Vytvorí si obraz. Mysľou sa chopí každej šance uniknúť. Možno po dlhom trápení si konečne spomenie, prečo to všetko musí žiť. Za každý jeho hriech. Keď sa nepostavil voči tomu tu na Zemi, nevzbúri sa svojmu konaniu ani tam. Až vtedy čas podíde k nemu ako útecha. Ručičky sa nepohnú, jeho zúfalstvo dosiahne gradácie. Dusiť sa v žiali mal za života. Aj ľutovať. Počas tohto života sa snažil žiť ako dieťa, v nevedomí. Bez strachu. Jeho život bol rozprávkou a jeho sny iste skutočnosťou. Za každú neprávosť mu bolo pridelené mnohého. Smial sa z iných, neplakal. Tupým nožom udieral do svojej hrude, to malo byť znakom pokory. Nebrúsil ho poznaním. Bol rád, že žije. Smrť mala byť budúcnosť. Ona si počkala a vytvorila prechod medzi ním a večnosťou. Nemyslel na to, že toto si užije niekoľko rokov. Pretože vyrastal a neuvedomoval si to, dospel a nepremýšľal. Pravdu topil. Lži vynáral a hladil ich. Milšie mu bolo užívanie ako život kajúcnika. Objímal a to rád. Stále to nepravé k sebe túlil, žil pre hlúpe dôvody. Znevažovať pravdu. Prestal sa báť žiť.  Kiežby jeho strach a strach pred Bohom sprevádzali celý jeho život. Bol by som ho zachránil. Bol by sa na mňa usmial, tak ako táto hviezda. Ja by som sa nehanbil mu zamávať. Teraz po ňom šliapem nohami a dáždnikom si krútim veselšie, než predtým. Oživil som ho. A on mi ďakuje. Tak prečo sa ľudia prestanú báť? Ten muž i ja sme zabili lásku. Krásu i mier. Šanca byť lepším príde a odíde tak rýchlo ako vlak."

Cestujúci nezniesli to meškanie. Patrične to dali najavo pri nástupe do kupé. Mladík vrazil na svoje miesto. Uložil všetky veci a pripravil lístok. Držal ho pevne, pričom si pomaly čítal podrobné inštrukcie správania sa vo vlaku. Bavilo ho čítať veci, ktoré si všimne iba hŕstka ľudí. Po dôkladnom preštudovaní upriamil svoje oči na osobu sediacu oproti. Spod čiapky jej vytŕčali kučery. Červené líca i nos si iste nik nevšimol, kedže jej prednosťou bola hrubá horná pera. Popraskaná od mrazu. Chladný pohľad zaujal mládenca. Skúmal celé jej vnútro. Po minúte obdivu nadšene povedal : "Môj príbeh sa môže začať!"

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?