Farby na stene sú v lúčoch slnka

Autor: Simona Fedorová | 10.3.2013 o 14:50 | (upravené 16.3.2013 o 20:11) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  86x

Kráčam davom, no cítim sa ako na obrovskej púšti. Tak sám. Spaľuje ma tá horúčava. Otvorím oči, červené svetlo semaforu ešte stále drží obidve strany na úzde, opäť pokojne zatvorím oči. O chvíľu som pocítil ustavičné strkanie, začul som nadávky. Dav sa isto pohol.

Upratujem domov a počúvam Supergrass - Alright, prach mi ide do očí a môj nos urýchlene filtruje všetko svinstvo. Pomaly sa zamýšľam nad farbami stien pri čistení nábytku. Vskutku to nie je to, čo bývalo. Nechápavo pozriem na okno naproti. Ty skaza slnečná! Vezmem bláznivo štetec do ruky. Problémy sa najlepšie riešia bezhlavo. Natieram kade-tade, ukážkovo fušersky. Noviny na zemi vystriedala reálna podlaha a vďaka tomu sa tu naskytol hneď ďalší problém. Podlaha veru nepotrebje vymaľovať. Zasunul som fotelku na miesto činu a hrdinsky otvoril dosť chladné pivo. Penilo po prstoch. Penu som z konzervy vycmúľaľ a pohodovo som sledoval bezcitné slnko. Znova nasávalo farbu steny. Nehorázne. Napálený som pobafkával kvalitný tabak. Milujem tie momenty samovraždy. Deje sa to tak nevinne a účelovo. Hladím si vankúšiky prstov. Pomaly sa narovnávam, akoby som sa prebúdzal do nového a lepšieho rána. Tak to vyzerá, že s upratovaním je koniec. Vzal som si svoj kufrík plný starých novín a zabuchol tými najodpornejšími dverami. Ulice sa zdali ešte stále plné, tak som si to namieril do prvého parku. Zazeral som na malé deti, pretože som im závidel nádobky na bábovky, bager so zdvihákom a všetky keksíky vo vrecku. Oprel som sa o ošúchanú lavičku zelenej farby. Vysoko nado mnou sa hrdila koruna stromu. Slnko nasávalo z farieb listov. Ten príjemný vietor, ktorý by chladil, dnes na nás ľudí zabudol. Rukami som si podoprel svoju príšerne ťažkú hlavu. Slzy sa kotúľaľi po líciach, zastavili sa až niekde na polke hrdla. Košeľu ušetrili. Sústredil som sa na detský smiech a na hrkotavé výkriky matiek. Ale moja bolesť to všetko nepretržite chcela prehlušiť. Nevládal som sa naďalej sústrediť len na ňu, bezočivo sa pýta dookola moju pozornosť. Brala si všetku moju nádej. Moju dušu uväznila. Ach, ako mi chýbali všetky nesplnené sny, všetky predstavy. Príjemné predstavy. Život ma unavoval a zdal sa jednotvárny.  Postavil som sa, hoci som ťažko opúšťal lavičku. Ulica sa tvárila fádne. Ľudia riešili to, čo včera. Noviny nezmenili témy. Preto mi moje v kufríku pripadali ako najnovšie vydanie. Nič sa nezmenilo. Spaľuje ma tá horúčava. Otvorím oči, červené svetlo semaforu ešte stále drží obidve strany na úzde, opäť pokojne zatvorím oči. O chvíľu pocítim ustavičné strkanie, počujem nadávky. Dav sa isto pohol. No nemohol som otvoriť oči. Viečka sa mi snáď prilepili. Ruky sa nekmitali v rytme chôdze, nehybne priliehali k môjmu telu. Nečakane sa mi prinavrátil ten slastný pokoj. To, čo som nevedel nájsť dlhú dobu. Odkedy mi zmysel života pretiekol prstami a nežiadal sa vrátiť ku mne. Ozaj dlhá doba. Jediný vdych tej známej vôňe ma oslobodil. Rozbehol som sa za svojím šťastím.

Ten deň, ktorý mi zmení život. Moja budúcnosť bude svetlá, nekonečná. V noci ma budú mučiť nádherné sny. O kávu v šálke sa budem deliť. Noviny zájdem kúpiť nové a zanietene sa rozčúlim nad politickým okienkom. Na podlahu pred maľovaním zaobstarám noviny, ja obetujem aj tie z kufríka. Vážiť si budem život. Slzy mi hlavu ťažiť nebudú. Dočkal som sa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?